Veronika Rodová z OKTAGON MMA
26.08.2019
Veronika Rodová, jedna z mála profesionálnych bojovníčok MMA, ktorá sa už niekoľkokrát predstavila na zápasoch česko-slovenskej organizácie OKTAGON, v lete podstúpila laserovú operáciu očí NeoSMILE 3D. Veroniku sme pár otázkami vyspovedeli, aby sme sa niečo viac dozvedeli nielen o tom, aké je niekedy náročné skĺbiť prácu, zápasenie a osobný život, ale tiež, prečo sa rozhodla rozlúčiť s dioptriami.
Veronika, nežne pôsobiaca, hanblivá introvertka sa v zápasníckej klietke mení na nepoznanie.
Ako dlho robíš MMA a ako si sa k tomu dostala?
Na tejto úrovni približne štyri roky. Vždy hovorím, že MMA si ma našlo samé. Ako dieťa som skoro vôbec nešportovala, bola som trochu nemotorná a mala som nadváhu. Chvíľu som jazdila na koni a potom som na strednej škole skúšala karate. Práve cez karate som sa dostala k brazílskemu jiu-jitsu a neskôr k MMA. Hneď som vedela, že je to niečo, čo som hľadala a nesmierne ma to napĺňa. Po absolvovaní bakalárskeho štúdia ekonomiky som chcela zmenu, preto som pokračovala študovať magisterský stupeň športového managementu do Prahy. Jedným z hlavných cieľov bolo začať sa venovať MMA. Najskôr samozrejme na amatérskej úrovni, z ktorej to prešlo aj do profesionálnej. MMA som si vybrala pre to, že sa mi páči, že človek musí mať v sebe bojovníka a musí sa chcieť neustále prekonávať. Najviac oceňujem ale komplexnosť tohto športu. Je to mix všetkého – boja a rôznych disciplín. Tréning nikdy nie je jednotvárny a vždy sa pri ňom môžem zlepšovať, neustále posúvať a rozvíjať sa. Človek tak tiež spoznáva sám seba.
V „reálnom“ živote pôsobíš veľmi skromne a introvertne. Na zápasoch a v klietke to tak ale vôbec nevyzerá.
Áno, som veľký introvert a v skutočnosti sa bojím kamier či rozhovorov. Na zápasy som ale trénovaná, pretože to robím dvakrát denne a som na to pripravená. V klietke je to ale niečo iné, tam si to skôr užívam a je to dôvod, prečo tvrdo pracujem. Pre mňa je to iný svet, kde môžem byť sama sebou. Keď sa zavrú dvere od klietky, v momente idem akoby na autopilota a premením sa na bojovníka.
Trénuješ väčšinou iba s mužmi. Sú k tebe viac ohľaduplní ako ženské bojovníčky?
Vzhľadom na to, že som u nás v telocvični jediná žena zápasiaca profesionálne, musím trénovať hlavne s mužmi. Mimo telocvične ale trénujem i so ženami. Muži, ktorí sú v rovnakej váhovej kategórii ako ja, sú od prírody silnejší. Do určitej miery musia použiť primeranú silu. Najmä ak sú to amatéri, mávajú problém ju ale odhadnúť. Niekedy sa stane, že muž začiatočník ťažko prekoná fakt, že žena je na tom technicky lepšie a zdatnejšie ako on, preto použije viac sily.
Napriek tomu, že verejnosť a fanúšikovia ťa poznajú ako zápasníčku MMA, nie je to tvoje jediné „povolanie“. Vykonávaš ešte okrem toho inú prácu. Prečo?
V MMA už som sa posunula na profesionálnu úroveň, ale z finančného hľadiska je to, bohužiaľ, druh športu, ktorý nie je u všetkých tak dobre ohodnotený, aby sa s ním človek mohol plnohodnotne uživiť. Ja som vyštudovala športový manažment a momentálne pracujem ako office manažérka v jednej IT firme. Rada by som ale pracovala vo svojom odbore, ale zatiaľ ide o kompromis. Šport je momentálne prioritou číslo jedna, aj keď ma neuživí.
Ako zvládaš spojenie full-time práce a zápasenia na profesionálnej úrovni?
Nie je to ľahké. Snažím sa kombinovať šport a prácu čo najlepšie, ako sa dá. Budovanie kariéry zatiaľ odkladám stranou, pretože nejde robiť dve veci stopercentne. Vyžaduje si to veľa organizovania a plánovania. Niekedy musím obmedziť tréning kvôli práci, ak mám hektickejšie obdobie, inokedy je to zasa naopak. Môj deň začína aj končí tréningom a medzitým prácou. Večer sa snažím regenerovať či chodiť na masáže alebo fyzioterapiu. Všetko to ide na úkor osobného života. Človek tým ale musí žiť a musí to milovať, inak sa to robiť nedá.
Okrem práce si mala aj ďalšiu nevýhodu – krátkozrakosť. Ako ťa to obmedzovalo v bežnom živote i pri športe?
Áno, mala som dioptrie mínus štyri už od detstva. Od pätnástich som začala nosiť iba kontaktné šošovky. S tými sa ale nieslo viacero problémov a obmedzení. Ľudia so šošovkami vedia, že oči bývajú po celom dni unavené, obzvlášť ak vykonávajú kancelársku prácu a celý deň pozerajú do počítača. Ak chce človek viesť aktívny život, je to náročné. Neustále si musí dávať pozor a kontrolovať sa, či už chce ísť napríklad na dovolenku k moru alebo si len tak zaplávať v bazéne. Ráno vám všetko trvá oveľa dlhšie, pretože si najprv musíte nasadiť šošovky, a až potom môžete fungovať. Pri športe to bolo ešte horšie. Pravidelne sa mi stalo, že šošovka mi vypadla počas tréningu alebo počas zápasu. Dlhšie potom trvá, kým sa oči znova zamerajú a zaostria na súpera a to býva problém, pretože reakčný čas je dlhší. Kvôli tomu som mohla byť pomalšia alebo zbytočne dostať ranu, ktorú som nevidela. Ťažší bol aj odhad vzdialenosti. Videnie sa mi rozmazávalo aj počas zápasu, keď sú všade naokolo ostré svetlá a kamery. Často sa stalo, že som po zápase súperku vlastne ani nevidela, lebo mi buď vypadli šošovky, alebo som ich mala úplne zahmlené. Pre športovca je nosenie šošoviek či okuliarov určite hendikep. Preto som sa pre zlepšenie celkovej kvality života rozhodla podstúpiť laserovú operáciu očí. Myslím, že je to tá najlepšia investícia.
Pociťovala si pred operáciou strach?
Práve naopak, nemohla som sa dočkať. Myslím, že keď je človek pokojný a ide ku kvalitným odborníkom, nemá sa čoho báť. Preto som vyhľadala očnú kliniku NeoVízia. Nemala som žiadne pochybnosti, najmä vďaka dôkladnému vyšetreniu MUDr. Adriany Smorádkovej, prístupu celého kolektívu vrátane primára MUDr. Radovana Piovarčiho, ktorý ma operoval, prostrediu, recenziám a dostupným informáciám. Určité obavy som mala iba pred prvým vyšetrením, pretože som nevedela, na akú metódu budú moje oči vhodné. Všetko ale dobre dopadlo a podstúpila som laserovú operáciu NeoSMILE 3D, ktorá odstránila moju krátkozrakosť, teda mínusové dioptrie a astigmatizmus. Táto metóda je rýchla, bezbolestná a človek môže skoro znova športovať.
Ako si sa cítila tesne po zákroku?
Operácia bola pre mňa jednoznačne bezproblémová a bezbolestivá. Ihneď som normálne fungovala a mala som obrovskú radosť. Chvíľu síce človek vidí ako v hmle a slzia mu oči, ale po pár hodinách aj zabudnete, že ste absolvovali nejaký zákrok a môžete si užívať život.
Ako ti táto operácia zlepšila život? Aké sú tvoje najbližšie ciele?
Tešila som sa hlavne na to, že hneď od rána nebudem musieť hľadať šošovky a byť obmedzená napríklad pri plávaní, potápaní či spaní v prírode. Najdôležitejší je však pre mňa zlepšený výkon v športe. Po operácii sa polepšil môj reakčný čas aj zaostrovanie v zápase, čo je pre mňa nesmierne dôležité. Do najbližšieho zápasu chcem ísť v plnej sile. Ciele mám najvyššie, ale nehovorím ich nahlas a skôr sa zameriavam na kroky smerujúce k ich naplneniu.
Veronika držíme palce! :-)
Fotky: NeoVízia - Viktória Suchanová, Oktagon - Peter Šulič
