Dušan Knap (38)
fotoreportér a dobrodruh

NeoSMILE 3D

"„Už na druhý deň na kontrole mi pani doktorka namerala 120 a 150%né videnie. No nie je to nádhera?“"

 „Na výpravách a pri športe mi okuliare išli poriadne na nervy,“ prezrádza Dušan Knap. Rozhodol sa postúpiť najnovšiu svetovú laserovú metódu NeoSMILE 3D.

„Dlhodobo sledujem možnosti laserovej očnej chirurgie. Oči sú pre mňa najdôležitejším zmyslom života (ostatné zmysly nazývam nezmysly:-) . Zákrok som dlho odkladal. Čakal som, kým oční lekári prídu s niečím dokonalým a úžasným. Po vyhodnotení všetkých metód a laserov som si povedal – teraz je ten pravý čas. Metóda SMILE, pri ktorej chirurg pracuje iba s femtosekundovým laserom, prišla na tento svet pre ľudí ako ja,“ uvažuje nahlas Dušan Knap, ktorý nosil  okuliare s -4,5 dioptriami od tretej triedy základnej školy, kontaktné šošovky mi nesadli. Každý rok som kupoval nový rám aj dvakrát. Poviem vám, bol to riadne drahý dioptrický špás!“

Okuliare mu komplikovali najmä náročné behy. „V horách vás kedykoľvek prekvapí hmla a mráz. Kedykoľvek sa vám zo sekundy na sekundu zarosia. Pri mojich – 4.5 dioptriách som si to slepý ako krtko nemohol dovoliť.

„V NeoVízii som sa plne zveril do rúk doktorke Smorádkovej a primárovi Piovarčimu. Sú pre mňa absolútne chirurgické kapacity, ktorých odbornosti úplne dôverujem. Po kompletnom očnom vyšetrení a zhodnotení môjho životného štýlu plného športu a pohybu, mi ako najlepšiu metódu navrhli práve NeoSMILE 3D.“

„Pred zákrokom som nemal dôvod na strach, v lekársky tím NeoVízie mám absolútnu dôveru. Samotné laserovanie sa mi nenormálne páčilo. Na chvíľu som sa ocitol vo vesmíre a vnímal originálnu svetelnú šou. Ako by som si zaplatil adrenalínový svetelný zážitok. Mám pocit, akoby som sa s celým lekárskym a chirurgickým tímom poznal už detstva. Počas vyšetrenia, zákroku aj pooperačných kontrol sme sa bavili ako priatelia. Všetci sú pohodoví, zábavní, uvoľnení, no najmä v každej sekunde dokonalí profíci.

„Po operácii som odchádzal domov sám, vlakom. Cestu Bratislava – Piešťany som prespal. Doma som si dal ďalšieho krátkeho šlofíka a večer som išiel ku kamarátovi. Manželka mi na večeru pripravila špargľu, pokecali sme o výnimočnom dni a zavesil som okuliare na klinec.“ Doslova. „Majú miesto nad dverami. Dnes som do steny zatĺkol klinec a svoje posledné okuliare som na ne doslova povesil. Ešte nad ne vyryjem Rest In Peace (RIP).“ 

Napínavé zážitky Dušana Knapa so svojimi okuliarmi ako aj celý jeho príbeh nájdete TU