Zdravie: Gén zlého šoféra

22.06.2017

Deväťstopäť desiat deväťkrát neurobila vodičák najnemožnejšia šoférka na svete. Naozaj sa naučia krútiť volantom všetci alebo existujú ľudia, ktorí nemajú šoférovanie v génoch.

Prvých päť jázd bolo super. „Po trenažéri mi auto prišlo ako vyslobodenie.
Dvadsať minút ma inštruktor na parkovisku učil pohnúť sa a cúvať na spojke a hneď sme vyrazili na cestu. Z Petržalky do Rusoviec! Keď som vystupovala pred domom, na tých pár metroch som pre trasúce sa nohy takmer spadla," spomína Ada na prvý šoférsky zážitok spred dvoch rokov.

Ste normálna?!

„Na šiestej jazde mi na cvičisku inštruktor kázal robiť akési slimáky. Nechápala som, a keď som sa pohla, začal po mne vrieskať, či som normálna.
Z ničoho nič!" ešte stále ju štve krivda, keď si ju učiteľ pomýlil so spolužiačkou, ktorá už mala prvé parkovacie manévre za sebou. „Ospravedlnil sa mi, ale od tej jazdy sa všetko zmenilo. Začala som mať neskutočnú trému, už od rána, keď ma čakala jazda, a... kiksovala som. Prešla som cez stopku, hoci som ju videla, pridávala som do zákruty, nedala prednosť, zabudla brzdiť... A pritom mi to spočiatku išlo," začínala Ada veriť, že je šoférsky antitalent.

Mozog na entú

V skutočnosti je oveľa viac dôvodov, prečo vám šoférovanie hneďnejde, ako tých, pre ktoré ho zvládate. „Mozgový kmeň vedie dráhy bolesti, dotyku, zrakový vnem aj motorické dráhy zodpovedajúce za riadenie pohybov.

Jedna oblasť manažuje bdelosť a pohotovosť, pomáha mozočku koordinovať svaly a napätie v nich. Mozoček potom reguluje rovnováhu, presnosť pohybov, postoj a polohu. Stredný mozog má na starosti pohyb očných gúľ, zaostrovanie, prepája talamus a sluchovú kôru a ovplyvňuje motoriku. Okcipitálny lalok zas zrak a interpretáciu toho, čo vidíme. Wernickeho plocha, spojená s chápaním slov a symbolov jazyka, je nevyhnutná pri reagovaní na dopravné značky," vymenúva klinická psychologička Miriam Pšenáková len niektoré z centier, ktoré šoférsky multitasking zapína. „Prakticky všetky mozgové štruktúry sú potrebné na to, aby sme mohli šoférovať. Nehovoriac o osobnostných a emocionálnych vlastnostiach," dopĺňa psychologička PhDr. Karina Pribišová a neurológ MUDr. Peter Špalek, že na šoférovanie naozaj treba mať bunky.

Tretina

A to, že ich nemajú všetci, dokázali vedci z Kalifornskej univerzity. Až tridsať percent Američanov je podľa nich nositeľmi génu „zlého šoféra". V štúdii táto skupina dosahovala o vyše dvadsať percent horšie výsledky pri skladaní vodičskej skúšky. Tento gén totiž blokuje dostupnosť bielkoviny, ktorá sa stará o komunikáciu medzi mozgovými bunkami.
Ak niečo riešite, za normálnych okolností sa bielkovina BDNF vylúči, aby mohlo telo reagovať. Okrem mrtvice, keď pomáha telu rýchlejšie sa zotaviť, je nevyhnutná aj za volantom. „Ak je podnetov viacero, mozog ich spracúva postupne podľa dôležitosti. Pre niektorých ľudí môže byť šoférovanie priveľkým zahltením vnemami. Situácie vyhodnotia nesprávne alebo neskoro, viac stresujú a chybia," vysvetľuje Miriam Pšenáková.

Bez diagnózy

„Na vedenie auta musíte spĺňať minimálnu úroveň schopností na vedenie motorového vozidla a nesmiete trpieť vážnymi chorobami a diagnózami, ktoré by ho mohli ovplyvniť, teda poruchy zrakovej ostrosti a farbocitu, menší rozsah zorného poľa, poruchy videnia za šera, rovnako chyby sluchu, arytmie, angína pectoris, hypertenzia s poškodením srdca, komplikácie po infarkte, cievne choroby mozgu, ale aj diabetes s komplikáciami, epilepsiu a ťažšie poruchy spánku, rovnako duševné poruchy a závislosti," vymenúva všeobecná lekárka Diana Ganajová, čo zisťuje, ak si u nej vypýtate potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti. „Objektívne vyšetrím systémy tela, teda tlak, pulz, orientačne sluch a spravím základné neurologické vyšetrenie. U špecialistu musíte absolvovať vyšetrenie zraku. Prihliadam aj na predchádzajúce záznamy v zdravotnej dokumentácii a na výsledky vyšetrení," vysvetľuje lekárka papierovacky. No zodpovedne vás vyšetrí, len ak sa s ochorením priznáte. Ak o ňom vôbec viete. „Aj bez príznakov môže mať žiadateľ problém s koordináciou v systéme ruka - noha - oko. Aj také jednoduché automatizované úkony, akými sú radenie rýchlostí alebo zošliapnutie spojky, znamenajú pre motorických apraktikov závažné prekážky v bezpečnom vedení motorového vozidla," pripomínajú neurovedci Karina Pribišová a Peter Špalek.

Polšoférskej

To, že Andreine oči asi nefungujú, ako by mali, si uvedomila, keď lúštila každú dopravnú značku. „S potvrdením pre autoškolu som bola aj s čakaním vybavená za päť minút.

A štyridsať eur. Lekárka na mňa iba pozrela, zbežne si prelistovala záznam a opýtala sa, či dobre vidím. Ponáhľala som sa, tak som kývla, hoci od detstva som krátkozraká... Ale mám len malé dioptrie," dodáva rýchlo, lebo vie, že hazardovala. „V podstate naslepo som odjazdila všetkých základných trinásť jázd v autoškole. Až potom som sa dala vyšetriť v optike, žiadna sláva - namerali mi na oboch očiach len pol dioptrie," smeje sa Ada, hoci tuší, že nie je na čom. „Už pol dioptrie zhoršuje videnie.

Človek s neskorigovanou chybou vidí len sedemdesiat až osemdesiat percent. A v noci sa to ešte zhoršuje! Liečiť treba už aj pol dioptrie, hlavne u ľudí, ktorí si pravidelne sadajú za volant. Od bezchybného zraku závisí, či správne vyhodnotíte situáciu a rýchlo na ňu zareagujete," potvrdzuje očná lekárka a chirurgická Adriana Smorádková, že stačí sekunda. Šesťdesiatkou za ňu prejdete sedemnásť metrov! Aj preto sú očné prehliadky dôležité nielen pri žiadosti o vodičský preukaz, ale aj každé dva roky po tom, ako ho získate.

Hmla zo stresu

S novými okuliarmi prihlásil inštruktor Andreu na záverečnú skúšku. „Aj tak som prepadla - už na parkovisku.

A so mnou ďalších deväť žiakov. Nespravil nikto! Skúšajúci policajt rozklepal dokonca aj inštruktora," opisuje prípad, ktorý sa v petržalskej autoškole stal prvýkrát. A psychologička Pšenáková má vysvetlenie.
Hustota dopravy a podnetov, ktoré dnes pôsobia na začínajúcich šoférov, je veľmi vysoká.

Okrem toho, aby ovládli auto, musia sledovať okolitú dopravu, chodcov, dopravné značenie, semafory či policajtov a, samozrejme, trasu, hoci vopred nevedia, kam pôjdu. A zároveň sú vystavení aktívnemu stresu zo skúškovej situácie. Akútny stres je ako psychická diagnóza. Môže sa stať, že mozog v kritický moment bude vnímať riešenie duševného stavu ako podstatnejšie, než reagovať na chodca vstupujúceho na vozovku," pripúšťa psychologička, že tréma dokáže zlomiť väz s oveľa horšími dôsledkami než neúspešná skúška na vodičák.

Zvládnete toř!

„Inštruktor zrejme nado mnou zlomil palicu. Keď som šla na opakovanú skúšku, vôbec sa netajil s tým, že jeho úlohou nie je naučiť šoférovať, ale dať vodičský preukaz," prekvapuje Andrea, no predseda Slovenskej komory výcvikových zariadení autoškôl Mgr. Jaroslav Prekop jej dáva sčasti za pravdu.

Predstava, že všetci po autoškole musia byť vodičom, nie je pravdivá. Ako keď vyučený kuchár pracuje ako obchodník a vyučený obchodník pracuje ako remeselník," myslí si odborník, hoci podľa neho sa nakoniec predsa len naučí jazdiť každý. „Aj ľudia, pre ktorých je šoférovanie veľký stres a robia spočiatku chyby, sú schopní naučiť sa ovládať auto. Nemali by ich vyrušovať podnety z bežnej dopravy na cestách. Radšej nech výučba prebieha v bezpečnom prostredí, kde sa môžu plne sústrediť na techniky riadenia. Až keď majú toto zvládnuté, príde na rad konfrontácia s premávkou," ponúka návod na zlepšenie psychologička Pšenáková. To by mohlo pomôcť aj Andrei. . Nakoniec som tie skúšky zvládla - po dvojmesačnej pauze. Zatiaľ mi stačí, že to mám z krku a v kapse. Ale či si vôbec niekedy v pohode sadnem za volant, to netuším..."

***

MUDr. DIANA GANAJOVÁ všeobecná lekárka

Mgr. MIRIAM PŠENÁKOVÁ psychologička

MUDr. ADRIANA SMORÁDKOVÁ očná chirurgická

Prakticky všetky mozgové štruktúry sú potrebné na to, aby sme mohli šoférovať.

TOP BABRÁCI

* 20-krát sa snažil o vodičák štyridsiatnik v britskom Wigstone.
* 22-krát neuspel tridsať tri ročný mladik z Leicesteru, šťastie mu priniesla 23. skúška.
* 110-krát neprešla šoférskymiskúškami Britka z Londýna, pričom neúspešné pokusy ju vyšli takmer na 4000 eur.
* 959-krát neurobila vodičák Juhokórejčanka Cha Sa-Sun a drži tak oficiálny rekord. Vyšlo jej to až na 960. pokus!

Každý tretí von

Ak ste robili vodičák pred desiatimi alebo dvadsiatimi rokmi, výbuch na skúške bol skôr rarita. Dnes neprejde každý treti. „Z pravidiel cestnej premávky prepadne asi dvadsať percent, z praktickej jazdy až tridsať percent žiakov," prekvapuje vysokými čislami predseda Slovenskej komory výcvikových zariadení autoškôl Mgr. Jaroslav Prekop. „Ale úspešnosť je individuálna. Stane sa, že žiaci v jednom kurze sú úspešní na sto percent, potom v inom kurze prepadne štyridsať, aj keď prvú i druhú skupinu pripravoval ten i s tý inštruktor. Vplyv majú vrodené predpoklady žiaka, schopnosť tvorivého myslenia v premávke, psychologické danosti, ale aj osobnosť inštruktora, jeho náročnosť a spôsob komunikácie," potvrdzuje odborník.

Skupina s génom „zlého šoféra" dosahovala o dvadsať percent horšie výsledky pri skladaní vodičskej skúšku.

Nepatria za volant

Čo najviac ohrozuje vaše šoférske schopnosti?

* očné choroby
* choroby sluchu
* demencia
* cukrovka
* hypertenzia
* angina pectoris
* cievne choroby mozgu
* poruchy pamäti
* Alzheimerova choroba
* znižená funkcia štitnej žľazy
* epilepsia
* narkolepsia
* depresia a úzkosti
* duševné poruchy a závislosti
* vek nad 70 rokov

ZDRAVA RADA

Pri každej chorobe, o ktorej si myslíte, že by mohla vplývať na vašu schopnosť šoférovať, informujte lekára. Pri liečbe to vôbec nemusí znamenať koniecvodičáka.

Aký typ šoféra ste? Otestujte sa na

Foto popis| Na nehodu stačí sekunda. Šesťdesiatkou za ňu prejdete 17 metrov.
Foto popis| Praktickú skúšku zjazd dnes neurobí tridsať percent žiakov, príčinou je aj stres.
Foto autor| FOTO Matej Jankovič, Shutterstock, Profimedia