ŠARM: Konečne vidím

19.12.2014

Okuliare som po implantácii multifokálnych šošoviek rituálne nezlomila, odložila som si ich ako spomienku na zlé časy.

Áno, priznávam, v otázkach zdravia svojich deti a seba som hysterická. K lekárovi chodím s každou maličkosťou a úplne spokojná som až vtedy, keď si diagnózu či lekársky zákrok prekonzultujem s každým aspoň stokrát. Na očnej klinike, kde som nedávno podstúpila operáciu Prelex, čiže implantáciu multifokálnych šošoviek, ma však dostali okamžite. Prišla som iba na klasické vyšetrenie a po dvoch hodinách som už mala termín prvého zákroku. Nič som si neoverovala na iných klinikách, nevypytovala som sa iných odborníkov... Nebolo treba. Doktorka Adriana Smorádková ma presvedčila svojím ľudským prístupom a asi to poznáte, že nielen vo vzťahu muža a ženy, ale aj lekára a pacienta musí jednoducho fungovať chémia. A medzi nami fungovala.
Nemám rada, ak ma niekto presviedča o niečom, čo tak sama necítim, no pani doktorka mi vlastne iba v odbornej teminológii povedala to, čo som si dlhšie uvedomovala. „Zrak sa vám po štyridsiatke rapídne zhoršuje a problémy budete mať čoskoro nielen pri videní do blízka, ale aj do diaľky. Znamená to teda, že už teraz by ste mali používať okuliare nielen na čítanie, ale aj pri šoférovaní, “ šokovala ma, pretože subjektívne problémy pri videní do diaľky som doteraz nepociťovala.

Telefonát herečke

„Ty si sa fakt rozhodla? A naozaj sa vôbec nebojíš?“ opýtala sa ma prekvapená kolegyňa, keď som jej oznámila, že som si práve zaznačila termín do kalendára. Predsa len, nedalo mi a namiesto odborníka som zavolala Zuzke Tlučkovej. Pamätala som si, že okuliarov na čítanie aj do diaľky ju primár očnej kliniky Radoslav Piovarči zbavil pred dvomi rokmi a bola nadšená. „Neverila som, že budem naozaj všetko ostro vidieť, ale je to zázrak,“ povedala mi sympatická herečka a priznala, že odvtedy sa jej úplne zmenil život.
Verila som. Okuliare mi, rovnako ako jej, neprekážali, no ich zúfalé hľadanie vždy, keď som si potrebovala prečítať esemesku alebo názov výrobku v potravinách, ma už prestávalo baviť. Videla som totiž čoraz horšie aj s nimi a dioptrie som menila už takmer každý polrok.

Sedem minút

V deň zákroku na prvom oku som nemala žiadny strach. Ráno som ešte stihla prísť do práce prečítať zopár textov, rozlúčila sa s kolegyňami, ktoré mali väčší strach než ja, a vysmiata odišla na kliniku. Tam mi začalo pomaly dochádzať, že predsa len idem na operáciu. Keď som však videla vysmiatych ľudí, ktorí už boli „po“, trošku som sa upokojila. Tesne pred zákrokom mi ešte pán primár vysvetlil, čo sa v sále bude diať, no keď som vošla dnu a zbadala skutočný operačný tím, stiahlo mi žalúdok. Želala som si iba jediné -aby už bolo po tom, nech sa deje, čo sa deje. A dialo sa veľmi rýchlo. Nepreháňam, no od uviazania rúška a dezinfekcie oka po úplný koniec uplynulo asi sedem minút.
Najnepríjemnejšia časť celého zákroku je, keď vám otvoria oko „rozvieračom“, potom už necítite nič, iba slabý tlak. Keď mi po pár minútach primár povedal, že o chvíľu končíme, cítila som, ako sa mi zaborené nechty odlepili od kože.
„Dopadlo všetko dobre?“ pýtali sa ma známi v esemeskách a každému som odpovedala rovnako: „Ráno, keď si odlepím oko, uvidím, či uvidím, a dám vám vedieť.“ A videla som super. Aj to, čo som nechcela. Na tvári som si objavila vrásky, ktoré som dovtedy nemala, a na pokožke póry, hoci som dovtedy mala pocit, že je dokonale hladká.
Na kontrolu som napriek tomu išla s malou dušičkou. Oko mi slzilo a zdalo sa mi, že vidím ako cez hmlu. Keď mi lekárka strčila do ruky papier s písmenkami s veľkosťou blšky, oblial ma pot. Automaticky, tak ako som bola zvyknutá, som natiahla ruku čo najďalej od tváre... a nevidela som nič. „Dajte si ten papier normálne pred oči, už nemusíte naťahovať ruky,“ vyzvala ma doktorka.
Zázrak! Ja vidím! S operovaným okom som prečítala aj to, čo som ešte pred operáciou nevidela ani ako tenký pásik.
V práci hneď na druhý deň sa okolo mňa zbehol hlúčik kolegov a každému som predvádzala, ako čítam. Šťastná a spokojná. Kolega grafik mi síce automaticky, tak ako kedysi, zobral z ruky plán a čítal mi ho, no po chvíli mi ho strčil do ruky so slovami: „Veď ty už vlastne vidíš, čítaj si sama.“

Nový výraz na tvári aj obsah kabelky

Zákrok na druhom oku o týždeň už bola „brnkačka“, vedela som, do čoho idem, vôbec som sa nebála. Zdá sa mi, že aj nasledujúca rekonvalescencia bola vďaka odbúranému stresu oveľa rýchlejšia. Okuliare som si až po druhom zákroku definitívne vybrala z kabelky, a hoci som ich chcela rituálne zlomiť, rozhodla som sa, že si ich nechám ako pamiatku na zlé časy. Na svoje nové oči mám doživotnú záruku, dúfam, že ich už potrebovať nebudem.
Znie to možno prehnane, ale teraz som iný človek. Nemám už v kabelke ibuprofen, keďže ma zo zlého videnia často bolievala hlava, teším sa na to, že idem von aj večer, pretože sa už necítim unavená a nemusím už každému druhému človeku pri pohľade na mňa vysvetľovať, že som naozaj neplakala a oči mám červené iba od námahy.

Čo je PRELEX?

Krátky operačný zákrok, pri ktorom sa pôvodná ľudská šošovka, ktorá stratila schopnosť zaostrovať, nahradí umelou vnútroočnou multifokálnou šošovkou. Pomocou tejto metódy je možné odstrániť akýkoľvek počet dioptrií. Pacienta zbaví okuliarov do blízka aj do diaľky. Zároveň je preventívnym liečebným zákrokom - s implantovanou vnútroočnou šošovkou vám nehrozí vznik sivého zákalu.

ivana-mandakova.jpg