NeoLASIK HD podstúpila celá rodina (19.08.2011)

Najmladšia Paula (16) túžila po laserovej operácii od detstva. Hneď, ako sa dozvedela o femtosekundovom laseri, zorganizovala bleskovú misiu „NeoLASIK pre celú rodinu". Na operáciu prehovorila sestru Annu (19) aj otca Igora (48).

„O tom, že pôjdem na laserovú operáciu, som vedela piatej triedy ZŠ, keď som začala nosiť okuliare. Mala som desať rokov a kvôli zákroku som sa nevedela dočkať osemnástky. Okuliare mi prekážali takmer pri všetkom," hovorí rezolútne 16-ročná Paula s dioptriami - 4.25 a -4.5O, ktorej najväčším snom je pokračovať v rodinnej tradícii, stať sa lekárkou a pomáhať v rozvojových krajinách s Lekármi bez hraníc.

Zamilovala som sa do NeoLASIKu
„Okuliare mi najviac prekážali samozrejme pri športe - na bicykli, pri behaní či v zime na svahu. Pri futbale som raz odrazila loptu hlavičkou a vybila si obe dioptrické sklá. Nepríjemné boli aj prechody zo zimy do tepla a neustále zahmlievanie skiel," smeje sa čerstvá absolventka NeoLASIKu HD. Práve ona zorganizovala spoločnú rodinnú ´misiu ´.
„V relácii Reflex som videla príspevok o Superstaristovi Petrovi Ševčíkovi a prvý raz som počula o femtosekundovom laseri. Úplne som sa zamilovala do tejto možnosti, najmä preto, že som so zákrokom nemusela čakať do osemnástky. Som šťastná a vďačná, že túto možnosť máme už aj na Slovensku. Na stránke NeoVízie sme si preštudovali všetko o zákroku a okamžite sa objednali na termín."

Prehovorila všetkých členov rodiny
Paula obrátila domácnosť hore nohami. Naštudovala si všetko o metóde NeoLASIK HD, presvedčila otca aj sestru Annu (19), študentku medicíny.
„Vždy som mala najslabšie dioptrie z celej rodiny. A hoci mi okuliare prekážali, používala som ich iba v škole a pri šoférovaní. Samozrejme, toto ´hore - dole ´ nosenie mi spôsobovalo ´slušné ´komplikácie. Stále som si ich nasadzovala, skladala a prirodzene, na rôznych miestach zabúdala. Stávalo sa mi, že som niekam šoférovala a zrazu som zistila, že som ich nechala doma na stole... Neraz som sa musela vracať z cesty," spomína na dioptrické peripetie devätnásťročná študentka medicíny Anna. „Alebo som nevidela ľuďom do tváre. Sestra do mňa vždy musela štuchnúť, aby som zdravila. Aj tak si o mne viacerí mysleli, že som netýkavka. Ja som ich však jednoducho nevidela. Na šošovky som si totiž nikdy nezvykla. Vyskúšala som 3 rôzne typy, ani jedny mi však nesadli."

Ugrilované okuliare
Najviac úsmevných situácií s okuliarmi zažil otec Anny a Pauly, lekár MUDr. Igor Fulla. „Nosil som ich od štrnástich rokov. Najskôr mi pomohli - prijali ma všade do školy, vyzeral som múdro," smeje sa. „Obťažovali ma však prechody z tepla do zimy a to, že som na ne musel dávať neustále pozor. Nie vždy sa to podarilo," naznačuje rôznorodé príhody, ktoré s nimi za 34 rokov nosenia zažil. „Viac krát som sa ´poloslepý´ vracal domov, napríklad keď mi počas opekačky spadli do ohňa a celé zhoreli."
Doktor Fulla si hneď po operácii začína všímať detaily, ktoré doteraz nikdy nevidel.

Konečne si vychutnáme šnorchlovanie, tobogány a snowboarding!
„Manželke som objavil na čele objavil malú jazvičku, ktorú som si počas celého nášho manželstva nevšimol. Každé ráno budem navyše o päť minút dlhšie spať. Po tých rokoch ´praxe ´si konečne nebudem musieť čistiť a leštiť sklá," vtipkuje. „Najväčší prínos bezchybného videnia objavím pri laparoskopických operáciách. Bez okuliarov ich budem vykonávať pohodlnejšie."
Z čoho sa tešia najviac sympatické sestry? Anne sa bude pohodlnejšie pracovať s mikroskopom a obom lepšie snowboardovať, bicyklovať, korčuľovať. Najviac sa však tešia na drobné radosti života, ktoré si s okuliarmi nikdy nemohli poriadne vychutnať. „Konečne budeme pozerať 3D filmy s 3D okuliarmi bez toho, aby sme pod ne napchali aj tie dioptrické. Na bláznenie vo vode a na tobogánoch. Na to, že sa uvidíme, keď sa budeme maľovať a konečne prvý raz v živote bez problémov šnorchlovať."