Spokojnosť pacientov:
Ktorý zákrok je pre mňa vhodný Koľko ma bude zákrok stáť? Koľko ušetrím s laserovou operáciou Chcel by som sa objednať

Prieskum medzi Slovákmi: podceňujeme pravidlá bezpečného nosenia kontaktných šošoviek
13.10.2016

Prieskum medzi Slovákmi: podceňujeme pravidlá bezpečného nosenia kontaktných šošoviek

Milujeme ich, lebo nám dávajú istý pocit slobody. Ráno ich vtlačíme do oka a o polnoci ho z neho, občas s bolesťami, ťaháme von. „Kontaktné šošovky sú dobrý sluha, ale nebezpečný pán,“ upozorňuje MUDr. Alžbeta Fedorová (80), ktorá testovala prvé kontaktné šošovky s ich vynálezcom, profesorom Wichterlem.

Očná klinika NeoVízia  na vzorke 745 nositeľov kontaktný šošoviek zisťovala, aké najčastejšie chyby sa pri ich nosení veľká časť Slovákov dopúšťa.

 

 

„Vzťah človeka k noseniu kontaktných šošoviek sa za ostatných desať rokov šialene zmenil. Pred pätnástimi rokmi ľudia ešte rešpektovali názory očného lekára. Šošovky neboli jediným dioptrickým riešením. Predstavovali iba alternatívu korekcie videnia. Nosili ich pár hodín počas dňa, večer a cez víkendy si ich vybrali. Vysoké nároky na výkon a na to byť za každú cenu a v každej oblasti v dnešnom svete perfektný. Namiesto 6 – 8 hodín denne ich v očiach nechávajú 12 – 14 hodín denne. Občas s nimi zaspia a nevyberú si ich ani počas víkendov. To môže spôsobiť katastrofu, v niektorých prípadoch aj oko natrvalo poškodiť,“ upozorňuje za tím kolegov očná lekárka a chirurgička MUDr. Adriana Smorádková. Jej tézy výskum dokonale potvrdil. Denne ich nosí 58% všetkých nositeľov kontaktných šošoviek.

 

Za najvážnejší prečin považujú oční lekári nosenie kontaktných šošoviek bez pravidelnej lekárskej kontrly.  „Človek, ktorý dlhodobo nosí kontaktné šošovky a s dioptrickými okuliarmi ich takmer vôbec nestrieda, by mal podstúpiť kontrolu zraku každé tri mesiace,“ vystríhajú lekári. 39% ľudí však na varovný prst zabúda a šošovky si kúpi aj bez toho, aby boli poučení s rizikami nosenia kontaktných šošoviek pri kúpe prvého balenia.

 

Kritické welness a bazény

76% nositeľov kontaktných šošoviek s nimi pokojne skočí do bazéna či v sychravom období pokojne aj do teplých bazénov vo welness. „Práve pri vode a vo vlhkom prostredí prežívajú baktérie, vírusy, chlamýdie, plesne a akantaméby. Pre nositeľov kontaktných šošoviek predstavujú výraznejšie riziko – oko pod kontaktnou šošovkou trpí nedostatkom výživy. Rohovke chýba kyslík, doslova sa nemá ako ´nadýchnuť´. Baktéria sa na oslabenej rohovke cíti ako doma. Vďaka kontaktnej šošovke sa lepšie ´nalepí´ na oko a drobnými trhlinkami si ľahšie vytvorí prístupové cesty do ostatných štruktúr v oku. Môže ho kontaminovať a vyvolať vážne zápaly rohovky spojené s bolesťami, svetloplachosťou, začervenaním, slzením, vredmi či zjazvením rohovky. Infekcia môže skončiť transplantáciou rohovky a v kritických prípadoch až slepotou,“ vystríha očná lekárka a chirurgička MUDr. Miriam Záhorcová. „Chlamýdiové očné zápaly môžu vzniknúť aj týždne či mesiace po pobyte vo vode. Navyše, často sa šošovkami nemusíte ani kúpať či ponárať. Zdrojom akantaméb bývajú aj nádoby s roztokmi a puzdrá na kontaktné šošovky.“

V „suchu“ nie sú nositelia kontaktných šošoviek ani pod sprchou. Prieskum odhalil, že sa s nimi bežne sprchuje 88% všetkých opýtaných. Šošovky môžu pod tečúcou vodou nachytať rovnakú mikroo zoo ako vo welnese alebo vo vode. Kritické je, že zápaly či komplikácie sa môžu objaviť až niekoľko týždňov po pobyte so šošovkami vo vode. Obľúbeným miestom mikroorganizmov sú aj puzdrá kontaktných šošoviek, ktoré si zriedkavo mení až 64% všetkých nositeľov kontaktných šošoviek.

 

Obľúbeným teritóriom akantaméb sú aj biofarmy, stajne či chovné stanice. „Riziková je z tohto pohľadu aj láska ku koňom a zvieratám všade tam, kde je zvýšená prítomnosť plesní a mikroorganizmov zo slamy, dreva či z výkalov. Kontaktná šošovka sa môže napríklad prsknutím do oka pri čistení koňa kontaminovať a po týždňoch vyvolať komplikácie a zápaly.“ Nebezpečná akantaméba spôsobí každoročne nebezpečnú keratitídu približne šiestim tisícom nositeľov kontaktných šošoviek na svete. Sprevádzajú ju zápaly a jazvenia rohovky, ktoré v extrémnych prípadoch vedú k slepote.

 

Osem hodín denne a dosť

„Nositelia kontaktných šošoviek riziká ich nadmerného používania často nevidia. V ambulanciách však pričasto riešime ich následky. Približne dvadsať percent našich pacientov, ktorí prichádzajú na kliniku s túžbou zbaviť sa dioptrií laserom či vnútroočným zákrokom, majú problémy z dlhodobého nosenia kontaktných šošoviek. Najčastejšie ide o tzv. konjuktivitídy - opakované zápaly rohovky a spojovky. Opakujú sa aj prípady mladých ľudí okolo tridsiatky. Kontaktné šošovky nosia od pätnástich a okolo dvadsaťpäťky už majú problém si ich vôbec nasadiť. Kvôli opakovaným zápalom ich už neznesú, volia okuliare a ešte častejšie finálne riešenie v podobe laserového odstránenia dioptrií,“ myslí si očná chirurgička MUDr. Adriana Smorádková.

Upozorňuje na dôležitosť dodržiavania základných pravidiel: nechať ich v očiach maximálne osem až desať hodín denne, cez víkend ich úplne odložiť. Opatrní by ste mali podľa nej byť aj na stanovačkách, chatách, road tripoch, na cestách do exotických krajín či kamkoľvek do zahraničia a všade tam, kde vás čakajú znížené hygienické podmienky. Na takéto situácie sú vhodné jednodňové kontaktné šošovky. Ráno si ich nasaďte, večer vyberte a vyhoďte, aby nedošlo ku kontaminácii z vonkajšieho prostredia či z roztokov.“

 

Bez umytých rúk

Takmer polovica nositeľov kontaktných šošoviek (45%) si ich nasadí aj s neumytými rukami a 79% so šošovkami, ktoré nie sú na to určené, bez problémov zaspí. Siedmi z desiatich ľudí navyše nosia kontaktné šošovky dlhšie, ako je ich oficiálna doba spotreby. Riskujú nedostatočnú výživu kyslíkom a kontamináciu celým spektrom nebezpečných mikroorganizmov vrátane  akantaméb (Acanthamoeba), zlatým stafylokokom (Staphylococcus aureus) či pseudomonádou (Pseudomonas).

 

Pri porušovaní základných bezpečnostných pravidiel nosenia kontaktných šošoviek, sa u ľudí prejavujú sprievodné, najčastejšie rohovkové, problémy 

 

Antibiotika a transplantácia rohovky

V ľahších prípadoch pomôže liečba umelými slzami a na určitý čas vysadenie kontaktných šošoviek. Vážnejšie prípady môžu skončiť doživotným zákazom nosenia kontaktných šošoviek, zdĺhavou liečbou antibiotikami, kortikosteroidmi, amniovou membránou. V kritických prípadoch až transplantáciou rohovky. „V mnohých prípadoch hrozí zahojenie jazvou, čo natrvalo zhoršuje videnie,“ vystríha MUDr. Adriana Smorádková. 


Online objednávka
Názory pacientov
Doporučené pacientmi
ISO Ověřená kvalita
Ušetrite čas aj peniaze! Potrebujete sa opýtať, objednať alebo sa poradiť? Zanechajte nám svoj ​​kontakt a my vám zavoláme späť.

Zavolajte mi naspäť Česká verzia stránok